Kategória: Životný štýl

WaT USA otvorí oči, ale aj srdce.

Keď sa za programom WaT USA ohliadnem spätne, tak mám naozaj zmiešané pocity. Prinieslo mi to niekoľko preplakaných a bolestivých dní, no zároveň kopu krásnych zážitkov, ľudí a skúseností. Chýbajú mi tie bezstarostné dni, americká sloboda, cestovanie a kamaráti. Život nám nedá to, čo si pýtame. Dá nám ľudí, situácie a zážitky, ktoré nám pomôžu rozvíjať to, čo sme si zažiadali (aká irónia, že niekedy úplne inak ako si predstavujeme, však?) Amerika mi otvorila oči, srdce a vďaka tomu som tým, kým som dnes. Šťastnejšia, otvorenejšia a odvážnejšia. Naučila som sa, že keď niečo chcem, musím o to bojovať, až dokým to nedostanem. Odhodila som všetky predsudky a hlavne – dospela som.

O čo vlastne ide?

Work & Travel je program, ktorý nám umožňuje legálne pracovať a cestovať v USA na základe J1 víz. Pracovať môžeme od 15. mája do 15. septembra, s tým, že po skončení pracovnej doby môžeme ešte cestovať po dobu 30 dní. Počas pobytu v USA máme možnosť spoznať americkú kultúru, no aj iné kultúry, zlepšíť si jazyk a nájsť si nových kamarátov, s ktorými zažijeme nezabudnuteľné zážitky.

Pre koho je program?

Pre denných študentov vysokej školy, ktorý už dovŕšili vek 18. rokov. Jednou z podmienok je aj zastúpenie agentúry. Ja som v USA bola cez agentúru CCUSA, s ktorou som bola veľmi spokojná. Pre viac informácií ohľadom programu pripájam video, ktoré zahŕňa najčastejšie otázky o programe WaT.

(viac…)

Na čo pri cestovaní nezabudnúť?

Pred každou cestou, ktorú musím absolvovať sama, mám mierny stres. Úzkosť, triašku alebo nadšenie? Samaneviem! Cestovanie ma veľmi baví. Milujem vôňu letisiek, ruch, ktorý sa tu odohráva a vlastne celý ten čas strávený na letisku. Len tak sedieť, popíjať extrémne drahú kávu a sledovať ľudí. Niektorí sa ponáhľajú, iní zas sedia rovnako ako ja – len čušia a sledujú čo sa deje okolo nich – vychutnávajú si ten moment.

Nová destinácia prináša so sebou aj nový pocit – nadšenie a strach z nového, nepoznaného. Poznáte tento pocit? Keď nevieme či sa viac bojíme alebo tešíme. Nohy sa nám jemne trasú, presúva sa to aj do rúk a čoskoro máme guču v hrdle. Je to takmer ako keď sa prvykrát zamilujeme. Akurát, že tentokrát sme sa zamilovali do cestovania. Hoci cestovanie nemusí byť iba krásne – po ceste sa môžu vyskytnúť problémy, no o to viac by sme si mali vychutnávať čas v našej cieľovej destinácii. A nielen tam. Predsa celá tá cesta musí byť vzrúšo. Ako si ju uľahčiť? Na čo pri cestovaní nezabudnúť?

1. to be Open-minded

Na začiatok to úplne najdôležitejšie – zahodiť predsudky. Nech už cestujeme kamkoľvek. Predsudky sú zlo. No jednoducho..každý ich máme. Hneď ako priletíme sledujeme stav letiska, špinu a zápach (alebo vôňu?). Hodnotíme to, čo majú ostatní oblečené, ako sa správajú, či sú zafúľaní alebo “nahodení”. Súdiť je našou prirodzenou súčasťou, no omnoho jednoduchšie sa nám bude cestovať bez týchto predsudkov. Každá kultúra, národnosť či krajina je iná. Niektorá bohatšia, iná chudobnejšia. Nie vždy ich pochopíme, ale môžeme sa o to pokúsiť. Spoznať ich pohľad na svet. Na život. Nielenže to otvorí oči nám, ale zároveň si uvedomíme, že postupom času sú aj tie naše nároky na spoločnosť nižšie. Uvedomíme si pravú hodnotu a tešiť sa začneme z naozaj malých vecí. (viac…)

Prečo je USA jedna veľká ružová bublina?

Ubehol týždeň, čo som priletela domov z Ameriky. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ten čas ubehne tak rýchlo. Viac-menej som tie dni pretrpela. 7 dní ma sprevádzal otrasný jet lag (jeden deň som bola od pol 1 v noci hore, zaspala som až pred obedom, no môj spánok trval dokopy tak hodinu). Dnes som už v pohode. Vyriešila som všetky nevyhnutné veci ako školu a lekárov (kvôli zraneniu v USA). Najväčší fail je asi to, že som s odštiepením stavcom plavčíkovala, cestovala a vôbec žila mesiac (jasné, že to bolelo, a ako!). Dnes sa cítim už lepšie. Nielen psychicky, ale aj fyzicky.

Život v Amerike dokáže byť tak trochu ako rozprávka. Ružová bublina, v ktorej žijeme zopár mesiacov. Vďaka J1 vízam sa študent vysokej školy dostane pomerne ľahko do Ameriky. Ja som tu prežila dve letá. Keď som v júni tohto roku priletela, cítila som sa, tak-nejak ako doma. Poznala som už tie miesta, nákupy boli jednoduchšie, len tak niečo ma neprekvapilo a hlavne.. vedela som, že netreba mať prehnané očakávania. Povedala som si, že tentokrát príjmem všetko tak, ako to príde. Radšej nech ma niečo poteší než sklame kvôli nezmyselným očakávaniam.

Vďaka pobytu Work and Travel som prežila dve krásne letá v USA. Letá, na ktoré nikdy nezabudnem. Získala som nové skúsenosti, život ma prefackal a ukázal, že treba za seba bojovať (po páde sa vždy postaviť na nohy a kráčať ďalej), spoznala som množstvo nových kamarátov, stretla rôzne typy ľudí, priučila sa novým veciach a hlavne.. aj keď som zistila, že Amerika nie je môj šálok kávy, tak som prežila nezabudnuteľné leto.

Prečo si ale myslím že, USA je jedna veľká ružová bublina?  (viac…)

Potulky po svete – New York City

New York City. Mesto mnoha tvári alebo tiež mesto, ktoré nikdy nespí. Buď si ho zamilujete alebo ho budete nenávidieť. Ja som si ho zamilovala. Pomaly, pomaličky mi prenikol pod kožu.

Minulý rok som strávila v New Yorku takmer celý týždeň. Aj napriek tomu som nevidela úplne všetko. Popravde by som nevidela úplne všetko ani po pol roku tu, haha. No vzhľadom na túto skutočnosť som vedela, že tu strávim ešte nejaký čas. Po prílete do USA sme teda ostali na jeden deň. Viac-menej to bolo také nezáživné. Jet lag, extrémne teplo, pocit, že všetko je drahé (pretože na slovenský plat celkom aj je), prešli sme iba hlavné pamiatky. Nemala som v pláne ísť tam znovu, ale čo čert nechcel, som tu. Zas a znovu. Zas a znovu stojím na Top of the Rock, užívam si výhľad a premýšľam nad tým aký je New York obrovský a zároveň maličký. Jediné čo tu hore na 70. poschodí je počuť – je pokoj. Pokoj. Precitnutie. Vykúpenie z hektického New Yorku tam dole. Prítomnosť. Občasný zvuk policajných aút, no naozaj len trošku.

Svet sa tu zastavil.

Ak si New York nezamilujete tu, tak už vôbec.

Ja milujem tú jeho hektickú, no i pokojnú stránku. Inšpiráciu, ktorú toto mesto dáva. Časti ako SoHo, Little Italy a iné. Každý si tu nájde to svoje. Doslova.

V tomto článku Vám ukážem miesta, ktoré podľa mňa stoja za návštevu. (viac…)

I’m 22!

Ešte len nedávno som mala 21 rokov. Ani neviem ako ubehol ten rok. Minulý rok som oslávila narodeniny v USA a ani vo sne by mi nenapadlo, že presne tak isto oslávim aj ďalšie narodeniny. Teda.. tento rok som ich oslávila v New Yorku. Hneď ako sme kúpili letenky, tak som sa pohrávala s myšlienkou tam ostať jeden deň navyše. Čo môže byť lepšie ako NYC? Ja som si to mesto veľmi obľúbila a vždy bude mať miesto v mojom srdci. Je hektické, rušné, inšpiratívne, nikdy nespí a hlavne má taký ten feeling, že sa tam človek cíti dobre. Sedieť len tak v Central parku alebo na Times Square. Jojooo, to je ono!

O rok staršia? Neverím, že už mám 22, no zároveň nie som ten typ človeka, čo stresuje kvôli veku. Je to len číslo. Treba mať na pamäti práve to, že tu nie sme večne a život si treba užívať každý deň.

Čo som za ten rok stihla? (viac…)