Nehoda v USA – zrazilo ma auto // Work and Travel USA

5 (100%) 2 votes

Už tomu bude čoskoro rok, čo ma v USA cestou z práce zrazilo auto. A keďže som nikdy o tom viac nehovorila, tak som si povedala (a v podstate ste ma ukecali), aby som o tom napísala viac – čo sa stalo, ako to funguje v nemocnici, ako to bolo s poistením a podobne. V tomto článku ti poviem, čo sa stalo a ako to funguje so zdravotníctvom v Amerike.

Krátko po nehode som písala článok, ktorý nájdeš tu. Myslím, že je každému viac než jasné, že som mala obrovské šťastie. Do práce som každý deň chodila na bicykli, pričom tá cesta mi rozhodne neprišla v poriadku, no nikdy by som si ani nepomyslela, že ma zrazí auto, keď pôjdem na zelenú cez prechod.

PRvé momenty

Neskutočne ma prekvapila súdržnosť Američanov. Hneď ku mne pribehlo niekoľko ľudí, zavolali sanitku, pýtali sa ma rôzne otázky, aby zistili, či som neupadla do bezvedomia, merali tep, zabalili do deky, polícií som hovorila, čo sa stalo, zavolala som kamarátke, vypočúvali svedkov, prišla po mňa sanitka.

Popravde som takmer nič necítila. Dostala som sa do takého tranzu, kedy som si opakovala, že všetko bude dobre. Jediné, čoho som sa naozaj bála bola moja ruka – neskutočne ma bolela. Mierne komplikácie nastali aj vtedy, keď ma chceli zobrať do sanitky, no ja som nebola schopná pohnúť nohami (našťastie som ich mala iba veľmi stuhnuté). Ešte pred tým než ma dali do sanitky som sa pozrela na ten totálne zničený bicykel a čudovala som sa, že som v poriadku, lebo ten bicykel bol úplne na štrot.

Emergency Room

je niečo ako u nás pohotovosť. Akurát, že ma odviezli do tejto miestnosti, spravili základné veci, ako získanie údajov, pozreli záznamy spísané zo sanitky, pýtali sa ma na očkovanie, brali mi krv aj moč, a naozaj to bol skôr len taký check. Keď zistili, že môj prípad nie je života ohrozujúci, tak som sa dostala na “čakačku” kým príde doktor. Čakali sme dlhší čas (mne to tak dlho vôbec neprišlo) kým som sa dostala k tomu, že ma vezmú na CT a rontgen. Medzitým ma prišla skontrolovať sestrička, doktor, každému som vždy hovorila, čo sa stalo a čo ma bolí.

Auto ma zrazilo okolo 19:00hod. a na vyšetrenia som sa dostala až o 22:00hod. Ako prvé som mala CT hlavy, panvy a potom ma čakal rontgen. Všetko to nemocničné vybavenie bolo ultra moderné a personál bol neskutočne milý! Aj napriek tomu, že som v tej chvíli bola psychicky aj fyzicky úplne vyčerpaná, tak mi zlepšili náladu, už len tým ako sa so mnou rozprávali (s výnimkou sestričky – bol to chlap, ktorému sme nie vždy rozumeli, občas pôsobil nervózne a keď mi dával necitlivo ponožku na vyvrtnutý členok, tak mu kamarátka už aj vynadala).

ČAS v nemocnici

a hlavne to napätie sa dalo krájať. Čakala som na výsledky a dúfala hlavne v to, aby si ma tam nenechali cez noc. Vôbec sa mi tam nepáčilo – oproti v emergency room bol niekto pripútaní k lôžku spolu s policajtom vedľa, žena vedľa mňa neustále vracala.. Moje prosby boli vyslyšané, po hodinke sme dostali výsledky z vyšetrení s tým, že všetko je v podstate v poriadku – môžem ísť domov! Dostala som predpis na lieky proti bolesti, veľa papierov a príkaz na oddych nasledujúcich 48 hodín. Ešte pred odchodom sme sa spýtali na podrobnosti ohľadom poistenia – oni si iba opísali moje údaje s tým, že sa mi ešte ozvú.

Aké som mala zranenia?
  • mierne narazená hlava
  • narazená ruka (s obrovskou niekoľkotýždňovou modrinou)
  • odštiepený bedrový stavec (to mi zistili až na Slovensku)
  • vyvrtnutý členok
  • rozbité obe kolená, oškreté brucho, ruka a noha a modriny

Myslím, že moja ruka bola na tom najhoršie. Ako som spomínala na začiatku – bála som sa toho, že bude zlomená, pretože ma neskutočne bolela. Ale napríklad taká bolesť bedrového stavca prišla až po pár hodinách, keď mi už adrenalín odišiel z tela. Nebudeme si klamať, bola som malátna, ubolená a psychicky vyčerpaná.

3 dni som mala voľno z práce, no potom som začala pracovať – okay, úprimne, iba som sedela s niekým na bazéne, tvárila som sa, že tam pomáham, ale reálne by som nezachránila z tej vody ani seba, čiže buď som kontrolovala “passes” alebo len tak sedela a rozprávala sa s druhými plavčíkmi.

SÚD V USA?

Bola to jedna z možností. Píšem o nej hlavne preto, že niekomu by to mohlo pomôcť pri autonehode. Skús to! Volala som s niekoľkými právnikmi, mala som reálne možnosť vysúdiť to, ale žiaľ som ostávala v Amerike už iba 3 týždne, čo bol krutý fakt. Nebola by som ani na jednom pojednávaní. Vedela som, že o rok sa už jednoducho nevrátim, no keby som v USA ešte pár týždňov navyše, tak to stojí za to. Ale aspoň som to skúsila a obvolala právnikov.

Policajná správa

Ešte predtým než ma zobrala sanitka mi kamaráti zobrali od polície číslo môjho “prípadu” s tým, že si to viem potom stiahnúť online alebo prísť po to osobne na stanicu. Správu som dostala po 2 týždňoch. Do jej popisu som z mojej výpovede dostala iba “language barrier”, aj napriek tomu, že som nemala problém rozprávať v angličtine (to prišlo až v nemocnici, keď sa pýtali na rôzne očkovania a sestričke nerozumel ani Američan), plus podľa zákona som prispela k autonehode, pretože som išla po chodníku a následne na to cez prechod a nie po ceste (ja som sa holt vždy cítila bezpečnejšie, keď som využívala chodníky ako ísť vedľa áut cez cestu).

Tu by som článok ukončila. Pokračovať budem článkom o poistení, kde podrobne rozoberiem aké som mala poistenie, čo som potrebovala urobiť a všetky tieto veci ohľadom toho. Zdravotníctvo v USA je veľmi drahé, pretože si tam platia za všetko sami. Mne sa tá suma, za tých pár hodín, vyšplhala takmer na 17 000$. No o tom viac v stredu.. pokračovanie článku tu.

(Visited 616 times, 1 visits today)

Comments

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.