Život je nevyspitateľný. V jeden deň je všetko perfektné a druhý sa to všetko rúca. Pomaly, pomaličky. Reťazová reakcia ako pri Domine. Začne prvá kocka, ktorá postrčí ďalšiu a ďalšiu, až nakoniec spadne aj tá posledná. A vtedy si uvedomíme akú veľkú škodu to napáchalo.

V utorok večer ma zrazilo auto. Deň ako každý iný. Akurát, že z práce domov som sa už nedostala.

Tradičná cesta na bicykli. Nič nezvyčajné. Už mi bliká semafor na prechode, tak si vravím, že nejdem, že radšej počkám na ďalšiu zelenú. Pomaličky sa blížim ku semaforu, stlačím ho a čakám. Zelená naskočila, autá oproti idú rovno, tak prechádzam, keď v tom zrazu na konci prechodu odbočuje ženská na červenú ku mne. Popravde som ju nevidela, keďže nemala ani dôvod odbočovať. Už som ju len cítila. Najprv do bicykla, potom som spadla na auto ja a v sekunde som sa kotúlala po zemi. Adrenalín v krvi spôsobil, že som si ešte sadla, keď v tom momente ku mne utekali ľudia z áut naokolo, že sa nemám hýbať, že už volali 911. Rozprávajú na mňa, jedna teta sedí vedľa mňa a objíma ma, pýta sa ma klasické otázky, aby zistila, že nie som v bezvedomí. Každý mi pozerá na krvacajúcu hlavu. Ja som v strachu či mám niečo z hlavou a len to necítim alebo je to okay. V tom si uvedomím, že ma niekto drží za ruku. Ujo mi kontroluje tep. Priniesli mi deku, rozprávajú sa so mnou a každý sa ma pýta “Are you okay?”. Tú otázku som počula už minimálne 5-krát. Keď príde polícia a pýta sa ma zas to isté, tak už sa len pousmejem. Samozrejme, že nie som v pohode. V rámci možností sa držím nad vodou. Bolí ma ruka, už aj chrbát, pretože sedím fakt v debilnej polohe, pýtajú sa ma, čo sa stalo, či si pamätám všetko. Volám kamarátke, ktorá, vďakabohu, bola s americkým spolupracovníkom, pretože išli po práci ešte do obchodu.

Som pripravená ísť do sanitky, keď v tom zistíme, že sa nemôžem postaviť. Roztrihavajú mi legíny, vyzúvajú ma, všetko okay, tak mi pomaličky pomáhajú pohnúť s nohou. Mala som len silno ztrpnuté svaly, ktoré po šoku povolili. No aj tak ma radšej presunuli na vozík oni.

V nemocnici čakáme, klasické otázky, skontrolujú ma či som ako-tak v pohode, doktor za mnou prišiel dosť neskôr. Medzitým som bola cikať, zistila som, že mám odreniny aj na nohe a dve veľké na bruchu. Doplazila som sa naspäť do postele, kde čakáme. Adrenalín zo mňa už úplne vyfučal, už len počúvam. Veeeeľmi neskôr ma berú na rezonanciu a rontgen. Po týchto vyšetreniach čakáme na výsledky. Vážne dúfam, že v nemocnici nemusím ostať cez noc, pretože oproti ležal chlap v putách a vedľa zvracala žena každých 5 sekúnd. Prišli výsledky, s tým, že hlava aj kosti sú v poriadku – môžem ísť domov!!

Okrem modrín, odrenín, vytknutého členku a boľavej hrči na hlave som z toho vyviazla skvelo. Žiadne poranenie chrbta, krku alebo hlavy (niečo vážnejšie). Hneď ako som prišla domov som si uvedomila aké OBROVSKÉ ŠŤASTIE som mala. Nielen v rámci nehody, ale aj kamarátov. Promptne za mnou prišli, zostali v nemocnici a potom sa o mňa doma postarali. Mala som šťastie v nešťastí.

Ak chodíte pešo, jazdíte na bicykli alebo auto. Vždy buďte ohľaduplný. Nepozerajte na mobil (v Amerike je 90% ľudí na telefóne počas šoférovania), ale na cestu. Nikdy neviete, čo sa môže stať a komu môžete zachrániť život.

Na sebe mám: rifle – C&A, bunda – Charlotte Russe, tričko – H&M, topánky – Converse, kabelka – Mango

(Visited 778 times, 1 visits today)

Comments

comments

2 comments on “Škriepky života”

  1. Pozerám ťa už dosť dlho, ale nikdy som pod tvoje videá alebo fotky nezverejnila žiaden komentár, takže toto je asi akési prvýkrát. Keď som si prechádzala my stories tak vyskočila tvoja ruka a hovorila som si chudák, čože sa len stalo. Prečítala som si článok a naozaj, mala si ohromné šťastie, že to schytala len ruka, trocha hlava a menšie odreniny. Nepoznám ťa, ale celý čas čo som to čítala som sa o teba bála.😄 Ja by som v tom šoku nedokázala rozprávať slovenčinou, nieto ešte cudzím jazykom, v cudzej krajine.Prajem ti skoré uzdravenie a veľa síl.☺💛

    • To som teda mala šťastie. Ďakujem pekne 🙂

      P.S.: s angličtinou to bolo celkom funny, niektoré slovíčka mi vôbec nešli na myseľ a pritom to boli také, čo používam každý deň hah.

Comments are closed.