Píšem o tom ako je všetko krásne, ružové a dokonalé. Ale je to naozaj tak? Samozrejme, že nie. Vždy sú pri nás aj tie zlé situácie. Idú ruka v ruke s tými dobrými, no objavia sa vtedy, keď ich najmenej čakáme. Skúšajú nás. Brnkajú nám na nervy. Bohužiaľ s cestovaním prichádzajú nielen radosti, ale aj strasti. Niektoré nám rozhádžu život od základov, iné nás len naučia ako zvládať ťažké situácie (a po čase sa na nich z chuti zasmejeme).

Čo všetko sa môže stať? Naozaj čokoľvek – zmeškaný let, zabudnuté či stratené dokumenty, ale aj maličkosti, ktoré vedia znepríjemniť náš trip. Ale viete čo? Nič nie je dokonalé. Pri prezeraní dokonalých fotiek na Instagrame na to zabúdame. Nedovoľme, aby nám zlá skúsenosť či úplna maličkosť zničila celý výlet. To, že niečo začína zle neznamená, že to aj skončí zle.

V tomto článku by som Vám rada povedala, čo sa nám stalo počas víkendu v Algarve. Situácie, na ktorých sa teraz ozaj z chuti smejeme.

Čo sa stalo?

  • uväznená kamarátka vo vlaku (pozn. bez telefónu)
  • zlá vlaková stanica (takmer 5 km od skutočného miesta)
  • vypredané lístky na posledný vlak do Lisabonu (kto to mohol tušiť?!)

Na juh Portugalska sme cestovali vlakom. Vravím kamarátke, že toto je naša zastávka. Obe sme sa zdvihli a išli ku dverám. Stlačím gombík, dvere sa otvoria, vychádzam von, no keď stojím na poslednom schode, tak sa dvere zatvárajú. Vôbec ma to neznepokojilo – viackrát ma dvere vo vlaku takmer privreli, síce nie tie hlavné, ale budiš. Ja vonku, kamarátka vo vlaku. Sekunda. Dvere nejdú otvoriť, keď v tom zrazu sa vlak pohne. Obidve sme mali nechápavý výraz v tvári. Zrazu som skamenela. Ten vlak odchádza. S ňou vo vlaku. Nemá telefón. ČO BUDEME ROBIŤ? No keďže ja som telefón mala, tak som pozrela ďalší vlak (smerom naspäť), s tým, že som dúfala, že jej napadne urobiť to isté. Ďalší vlak o takmer dve hodiny. Vravím si ok, počkám, ak nepríde, tak to bude naprd – ale ona našťastie prišla, haha.

Medzičasom som zistila, že tá zastávka je na úplnom okraji nášho cieľového miesta (vždy pozerajte mapu!), ale keďže sme boli konečne po 2 hodinách zase spolu, tak sme si zaplatili uber a počítali s tým, že naspäť sa nám podarí zohnať odvoz zadarmo. A aj podaril.

Deň sme si užili objavovaním rôznych pláži, ležaním na pláži a kúpaním sa v oceáne. Šok nastal až vo vlaku, keď nám sprievodca povedal, že lístky na vlak do Lisabonu už nie sú. “Ale to je posledný vlak, nie?” pýtam sa. Áno. Úplne posledný vlak do Lisabonu. Sprievodca bol ale nozaj veľmi milý, zavolal kolegovi s tým, či by sme nemohli byť v reštauračnom vozni (neskôr sa ukázalo, že je to povinne miestenkový vlak – IC, preto už neboli lístky, no mám pocit, že bez miestenky nás cestovalo viacero). Každopádne v tomto platí, že stačí byť milý k ostatným a budú aj oni k nám 🙂

Počas cestovania som zažila už všeličo, dokonca aj omnoho horšie situácie. Poukázať som chcela predovšetkým na to, že niektoré situácie treba brať jednoducho s humorom, lebo inak sa z toho zbláznime. A rozhodne by nás to nemalo odradiť od cestovania. Čo myslíte?

Čo najhoršie a najlepšie sa stalo Vám počas cestovania? Dajte mi vedieť dole v komentári.

https://www.youtube.com/watch?v=ScOgsO0iXWk

(Visited 99 times, 1 visits today)

Comments

comments

2 comments on “Strasti cestovania počas víkendu v Algarve”

  1. Zaujímavá historka. 😛 Aspoň viem, že takéto veci sa nestávajú len mne. 🙂 Som rada, že to všetko dobre dopadlo, ale kým ste v tom viacerí spolu, tak to nie je až také hrozné ako keby sa mi to stalo samej. Najhorší zážitok pre mňa bolo keď som s rodičmi išla do Bulharska a na mieste sme zistili, že hotel pre nás nemá izbu. 😀 Všetci ostatní krásne ubytovaní a my v noci na recepcii riešime kde budeme spať. 😀 Skončili sme v inom hoteli, bez klímy a po pár dňoch keď sa uvolnil náš pôvodný sme šli tam. 😀 najskôr nervy ale potom už sme to brali s humorom. 🙂

    • haha, to rozhodne nie si jediná, takéto veci sa stávajú podľa mňa vždy 🙂 to s tým hotelom ma mrzí, to je dosť kruté, ale hlavné je, že ste aspoň nejaké iné ubytovanie našli :)).

Comments are closed.