Značka: cestovanie

Na čo pri cestovaní nezabudnúť?

Pred každou cestou, ktorú musím absolvovať sama, mám mierny stres. Úzkosť, triašku alebo nadšenie? Samaneviem! Cestovanie ma veľmi baví. Milujem vôňu letisiek, ruch, ktorý sa tu odohráva a vlastne celý ten čas strávený na letisku. Len tak sedieť, popíjať extrémne drahú kávu a sledovať ľudí. Niektorí sa ponáhľajú, iní zas sedia rovnako ako ja – len čušia a sledujú čo sa deje okolo nich – vychutnávajú si ten moment.

Nová destinácia prináša so sebou aj nový pocit – nadšenie a strach z nového, nepoznaného. Poznáte tento pocit? Keď nevieme či sa viac bojíme alebo tešíme. Nohy sa nám jemne trasú, presúva sa to aj do rúk a čoskoro máme guču v hrdle. Je to takmer ako keď sa prvykrát zamilujeme. Akurát, že tentokrát sme sa zamilovali do cestovania. Hoci cestovanie nemusí byť iba krásne – po ceste sa môžu vyskytnúť problémy, no o to viac by sme si mali vychutnávať čas v našej cieľovej destinácii. A nielen tam. Predsa celá tá cesta musí byť vzrúšo. Ako si ju uľahčiť? Na čo pri cestovaní nezabudnúť?

1. to be Open-minded

Na začiatok to úplne najdôležitejšie – zahodiť predsudky. Nech už cestujeme kamkoľvek. Predsudky sú zlo. No jednoducho..každý ich máme. Hneď ako priletíme sledujeme stav letiska, špinu a zápach (alebo vôňu?). Hodnotíme to, čo majú ostatní oblečené, ako sa správajú, či sú zafúľaní alebo “nahodení”. Súdiť je našou prirodzenou súčasťou, no omnoho jednoduchšie sa nám bude cestovať bez týchto predsudkov. Každá kultúra, národnosť či krajina je iná. Niektorá bohatšia, iná chudobnejšia. Nie vždy ich pochopíme, ale môžeme sa o to pokúsiť. Spoznať ich pohľad na svet. Na život. Nielenže to otvorí oči nám, ale zároveň si uvedomíme, že postupom času sú aj tie naše nároky na spoločnosť nižšie. Uvedomíme si pravú hodnotu a tešiť sa začneme z naozaj malých vecí. (viac…)

Prečo je USA jedna veľká ružová bublina?

Ubehol týždeň, čo som priletela domov z Ameriky. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ten čas ubehne tak rýchlo. Viac-menej som tie dni pretrpela. 7 dní ma sprevádzal otrasný jet lag (jeden deň som bola od pol 1 v noci hore, zaspala som až pred obedom, no môj spánok trval dokopy tak hodinu). Dnes som už v pohode. Vyriešila som všetky nevyhnutné veci ako školu a lekárov (kvôli zraneniu v USA). Najväčší fail je asi to, že som s odštiepením stavcom plavčíkovala, cestovala a vôbec žila mesiac (jasné, že to bolelo, a ako!). Dnes sa cítim už lepšie. Nielen psychicky, ale aj fyzicky.

Život v Amerike dokáže byť tak trochu ako rozprávka. Ružová bublina, v ktorej žijeme zopár mesiacov. Vďaka J1 vízam sa študent vysokej školy dostane pomerne ľahko do Ameriky. Ja som tu prežila dve letá. Keď som v júni tohto roku priletela, cítila som sa, tak-nejak ako doma. Poznala som už tie miesta, nákupy boli jednoduchšie, len tak niečo ma neprekvapilo a hlavne.. vedela som, že netreba mať prehnané očakávania. Povedala som si, že tentokrát príjmem všetko tak, ako to príde. Radšej nech ma niečo poteší než sklame kvôli nezmyselným očakávaniam.

Vďaka pobytu Work and Travel som prežila dve krásne letá v USA. Letá, na ktoré nikdy nezabudnem. Získala som nové skúsenosti, život ma prefackal a ukázal, že treba za seba bojovať (po páde sa vždy postaviť na nohy a kráčať ďalej), spoznala som množstvo nových kamarátov, stretla rôzne typy ľudí, priučila sa novým veciach a hlavne.. aj keď som zistila, že Amerika nie je môj šálok kávy, tak som prežila nezabudnuteľné leto.

Prečo si ale myslím že, USA je jedna veľká ružová bublina?  (viac…)

Potulky po svete – New York City

New York City. Mesto mnoha tvári alebo tiež mesto, ktoré nikdy nespí. Buď si ho zamilujete alebo ho budete nenávidieť. Ja som si ho zamilovala. Pomaly, pomaličky mi prenikol pod kožu.

Minulý rok som strávila v New Yorku takmer celý týždeň. Aj napriek tomu som nevidela úplne všetko. Popravde by som nevidela úplne všetko ani po pol roku tu, haha. No vzhľadom na túto skutočnosť som vedela, že tu strávim ešte nejaký čas. Po prílete do USA sme teda ostali na jeden deň. Viac-menej to bolo také nezáživné. Jet lag, extrémne teplo, pocit, že všetko je drahé (pretože na slovenský plat celkom aj je), prešli sme iba hlavné pamiatky. Nemala som v pláne ísť tam znovu, ale čo čert nechcel, som tu. Zas a znovu. Zas a znovu stojím na Top of the Rock, užívam si výhľad a premýšľam nad tým aký je New York obrovský a zároveň maličký. Jediné čo tu hore na 70. poschodí je počuť – je pokoj. Pokoj. Precitnutie. Vykúpenie z hektického New Yorku tam dole. Prítomnosť. Občasný zvuk policajných aút, no naozaj len trošku.

Svet sa tu zastavil.

Ak si New York nezamilujete tu, tak už vôbec.

Ja milujem tú jeho hektickú, no i pokojnú stránku. Inšpiráciu, ktorú toto mesto dáva. Časti ako SoHo, Little Italy a iné. Každý si tu nájde to svoje. Doslova.

V tomto článku Vám ukážem miesta, ktoré podľa mňa stoja za návštevu. (viac…)

Prečo Amerika nie je môj šálok kávy?

Ozývam sa po vyše mesiaci! Uff, čas letí neskutočne rýchlo. Hlavne v Amerike. Povedala by som, že tu letí omnoho rýchlejšie, no tom by som preháňala. Momentálne sa nachádzam približne v strede môjho pobytu.  Za ten čas som si toho mnoho uvedomila. Predovšetkým to, že Amerika nie je môj šálok kávy!

Áno, bola som tu minulý rok. Áno, chcela som tu ísť aj tento rok (aj keď to hlavne kvôli cestovaniu). Ako každá krajina, aj U.S. má svoje muchy. A ja ich akosi nedokážem už viac ignorovať. Nie v prípade, keď tu dlhšie žijem.

Prečo teda Amerika nie je môj šálok kávy?
(viac…)

Potulky po svete – Horné Rakúsko

Všetci určite poznáte tú známu hlášku “Slovensko je smrrrrť, Rakúsko je život”. Tento článok bude o Rakúsku – krajine, ktorá s nami má hranice. Z Bratislavy ste tam do pár minút, Viedeň je odtiaľ na skok a extra rýchle vlaky Vám natoľko spríjemnia cestu, že Vám vlastne ani nevadí cestovať nimi a dvakrát prestupovať. Krajina, ktorej príroda ma dostala, no nebola to jediná časť, ktorá ma okúzlila. Obchody sú tu v nedeľu zavreté a celkovo sú tie otváracie hodiny trochu iné ako u nás. A odpadky? Doma majú minimálne 6 nádob, pretože tu sa SEPARUJE a to veľmi prísne.

STEYR – deň prvý

Ja viem, že Rakúsko je hneď za rohom, no myslím, že kvôli tejto nálepke ho netreba podceňovať a stojí za návštevu. Ako som sa tam dostala ja? Kamarátka je počas jedného semestra na Erasme v meste Steyr. Steyr je tretím najväčším mestom v Hornom Rakúsku, je obklopené prírodou, pokojné, čisté a pôsobí veľmi príjemne. Mestom pretekajú rieky Enns a Steyr, ktoré sa vlievajú do jednej a zrovna v prvý deň to bolo krásne vidieť! Keďže som prišla v sobotu večer, tak nedeľu sme mali takú lážo-plážo. Prešli sme celé mesto, okolité vyhliadky, vrátili sa ku kamoške domov, aby sme sa naobedovali, a potom sme ešte v meste zašli na kávu a do prírodnej rezervácie.

(viac…)