Slnkom zaliata krajina – to je Lisabon. Bem-vidno! alebo teda – Vitajte! Od môjho príchodu ubehlo už viac než 30 dní. Na jednej strane mám pocit, že som tu krátko a na strane druhej sa cítim akoby som tu už bola večnosť. Pár dní dozadu sme mali dokonca prvý dážď, ale o tom som dnes nechcela.

V tomto článku by som Vám rada predstavila Lisabon mojimi očami. Prečo som si vlastne vybrala Lisabon? Popravde, toto mesto som si nevybrala ja, ale ono si vybralo mňa. Už od úplneho začiatku ma to tu veľmi ťahalo. Potom prišla návšteva Lisabonu a vedela som, že sa tu musím vrátiť. A vrátila som sa. Presne o 10 mesiacov neskôr som sa ocitla na rovnakom letisku. Tentokrát sama, s dvoma kuframi a hlavou plnou myšlienok. Či už chceme alebo nechceme, tak vždy porovnávame “našu” krajinu s tou druhou, no a čo ma v tejto, slnkom zaliatej krajine, prekvapilo?

1. Ľudia

Každá krajina má svoju vlastnú “identickú” mentalitu. Niektorá je nám bližšia, iná zas vzdialenejšia. Portugalci sú pobozkaní slnkom (a bodaj by nie, keď im tu slnko svieti 300 dní do roka). Ako sa to prejavuje v ich správaní? Sú veľmi milí! Môj prenajímateľ bytu po mňa prišiel na letisko, aby som sa náhodou nestratila, spolu s jeho dcérou sme v ten deň išli ešte na večeru a zakaždým boli ku mne neskutočne milí. To platí aj pre väčšinu portugalských kamarátov zo školy, no úplne najviac sa mi ráta, keď chodím ráno do školy a na ulici ma len tak niekto pozdraví “Bom dia!”. Tak teda – Bom dia, boa pessoa*.

(viac…)