Značka: zo života

I’m 22!

Ešte len nedávno som mala 21 rokov. Ani neviem ako ubehol ten rok. Minulý rok som oslávila narodeniny v USA a ani vo sne by mi nenapadlo, že presne tak isto oslávim aj ďalšie narodeniny. Teda.. tento rok som ich oslávila v New Yorku. Hneď ako sme kúpili letenky, tak som sa pohrávala s myšlienkou tam ostať jeden deň navyše. Čo môže byť lepšie ako NYC? Ja som si to mesto veľmi obľúbila a vždy bude mať miesto v mojom srdci. Je hektické, rušné, inšpiratívne, nikdy nespí a hlavne má taký ten feeling, že sa tam človek cíti dobre. Sedieť len tak v Central parku alebo na Times Square. Jojooo, to je ono!

O rok staršia? Neverím, že už mám 22, no zároveň nie som ten typ človeka, čo stresuje kvôli veku. Je to len číslo. Treba mať na pamäti práve to, že tu nie sme večne a život si treba užívať každý deň.

Čo som za ten rok stihla? (viac…)

OFFLINE

My ľudia sme zvláštne tvory. Dokážeme sa hnevať pre hocičo. Trendom tejto doby je hnevať sa na človeka, pretože nám neodpíše na správu na sociálnej sieti. Očakávame, že nám človek v priebehu minúty odpíše, prípadne, že má čas venovať sa iba nám a našim správam po celý deň. Momentálne mi svieti na Facebooku 70 správ. Predpokladám, že k niektorým z nich sa už nikdy nevrátim (týmto sa verejne každému ospravedlňujem). Riadim sa vetou “ak nejde o život, tak nejde o nič”. Pretože.. ak je to veľmi dôležité, tak sa človek ozve aj offline spôsobmi. Nepotrebuje k tomu správu, nástenku či dokonca priestor v komentári. (viac…)

march photo diary

Som v tom až po uši. V povinnostiach, práci, škole, blogu. Zabíjam čas, pretože už nevládzem – potrebujem oddych. Oddych, ktorý si aj tak nedoprajem. Je to ako v začarovanom kruhu. Makám, makám, stíham, potom zase nie, zabíjam čas, pretože nevládzem a poriadnu pauzu si nedoprajem. Som zavalená všetkými tými povinnosťami a obávam sa, že si vydýchnem až v júni. To ma desí asi najviac. O najviac času ma oberá škola. Asi mi spôsobuje aj najväčší stres. Každým dňom je to bližšie a bližšie ku koncu. Ako niekto môže tvrdiť že v tretiaku už nemá čo robiť? Mne tie skúšky a bakalárka dávajú teda dosť zabrať uff!

Mám rada tieto rekapitulácie mesiaca. Práve vďaka ním si uvedomím, aká som vďačná. Vďačná za udalosti, ktoré nastali, za ľudí, ktorých som stretla alebo jednoducho len za možnosti, ktoré sa mi naskytli. Ďakujem, že mám Vás! Tešíte ma každým dňom, stále viac a viac. (viac…)

february photo diary

“Môj milý denníček, dnes som zažila skvelý deň, pretože…” Veta, ktorá mi rezonuje v hlave dodnes. Mať elektronický denník je o už o niečom inom, ale nie je to tak dávno, čo som si písala tajný denník. Ktoré dievča ho nemalo? Super tajný, ukrýval sa na to najtajnejšie miesto, prípadne sa zamykal na kľúčik. Jeden som dokonca roztrhala na maliličké kúsky, aby sa k nemu jednoducho nikto nedostal. A pozrime sa, kde sme dnes. Píšem blog (resp. točím videá) pre niekoľko tisíc ľudí. Nie je to šialené a creepy? Tak trošku. Občas. Vtipné je to v momentoch, keď spoznám niekoho, kto ma vlastne už pozná. (viac…)

Prečo práve blog?

Úprimne túto otázku sa sama seba pýtam taktiež. V podstate som v blogovom svete vyrastala. Už približne od dvanástich rokov som sledovala svet blogerov a dokonca som mala niekoľko svojich vlastných blogov. Najprv o celebritách a ich živote, o dizajne, neskôr o mojich outfitoch (za tento blog som najvďačnejšia, pretože vďaka nemu sa môj štýl obliekania zmenil a celkovo bol prospešný vo viacerých sférach) a neskôr už len môj denníček toho, čo som robila. Také tie klasické dovolenkové a výletové fotky, sem-tam nejaké DIY.

Všetko krásne raz končí. Alebo? (viac…)