Keď sa za programom WaT USA ohliadnem spätne, tak mám naozaj zmiešané pocity. Prinieslo mi to niekoľko preplakaných a bolestivých dní, no zároveň kopu krásnych zážitkov, ľudí a skúseností. Chýbajú mi tie bezstarostné dni, americká sloboda, cestovanie a kamaráti. Život nám nedá to, čo si pýtame. Dá nám ľudí, situácie a zážitky, ktoré nám pomôžu rozvíjať to, čo sme si zažiadali (aká irónia, že niekedy úplne inak ako si predstavujeme, však?) Amerika mi otvorila oči, srdce a vďaka tomu som tým, kým som dnes. Šťastnejšia, otvorenejšia a odvážnejšia. Naučila som sa, že keď niečo chcem, musím o to bojovať, až dokým to nedostanem. Odhodila som všetky predsudky a hlavne – dospela som.

O čo vlastne ide?

Work & Travel je program, ktorý nám umožňuje legálne pracovať a cestovať v USA na základe J1 víz. Pracovať môžeme od 15. mája do 15. septembra, s tým, že po skončení pracovnej doby môžeme ešte cestovať po dobu 30 dní. Počas pobytu v USA máme možnosť spoznať americkú kultúru, no aj iné kultúry, zlepšíť si jazyk a nájsť si nových kamarátov, s ktorými zažijeme nezabudnuteľné zážitky.

Pre koho je program?

Pre denných študentov vysokej školy, ktorý už dovŕšili vek 18. rokov. Jednou z podmienok je aj zastúpenie agentúry. Ja som v USA bola cez agentúru CCUSA, s ktorou som bola veľmi spokojná. Pre viac informácií ohľadom programu pripájam video, ktoré zahŕňa najčastejšie otázky o programe WaT.

Pozitíva programu WaT

  • cestovanie je u mňa na 1. mieste. Nie je nič lepšie ako po týždňoch driny v práci minúť všetky zarobené peniaze práve na cestovanie – môžeme vidieť krásy jedinečnej prírody a veľkomiest, užívať si roadtrip, zažiť noc v kasíne a pod.;

  • práca dokáže byť pekne stereotypná, nudná, ale taktiež sa v nej môžeme poriadne namakať.No kde inde človek zarába viac než 9 dolárov na hodinu? Ako F@B worker som makala ako o dušu a pri práci plavčíka som sa niekedy DOSLOVA nudila – tu prichádzajú na rad knižky, hodinové plávanie v bazéne, small talk s návštevníkmi bazéna (ak niekto vôbec príde), sudoku, krížovky a rôzne iné zábavky. A to najhoršie, čo sa stalo? Rozdala som taak 3 leukoplasty na oškreté koleno;

  • nové priateľstvá, kultúra a zážitky sú to najlepšie, čo si z programu človek odnesie. Dodnes som v kontakte s viacerými kamarátmi z USA (ale aj z Európy a stretli sme sa práve v Amerike), hoci nás delí obrovská diaľka;

  • človek sa naučí samostatnosti a užíva si slobodu;
  • a či chceme alebo nechceme, tak ten jazyk si jednoducho zlepšíme.

Negatíva programu WaT

  • náklady, ktoré sa nám síce v USA vrátia, no človek tie peniaze potrebuje na začiatku, však? Kto chce, nájde si spôsob – najlepšie je si tie peniaze zarobiť niekde na brigáde, či už na Slovensku alebo niekde inde v Európe :-);
  • americký spôsob života, ktorý mne tak úplne nesadol – spôsob práce, komunikovania a neskutočná konzumnosť;
  • nečakané situácie ako napríklad vyhodenie z práce, okradnutie, pracovné úrazy, vyčerpanosť a iné zdravotné problémy, ktoré sa za oceánom riešia o niečo ťažšie ako doma a dokážu pekne zatriasť životom.

Odporúčania

  • nájdite si agentúru, ktorá má dobré recenzie a dokáže Vám zabezpečiť takú prácu, ktorú by ste najviac chceli;
  • agentúry zvyčajne ponúkajú poistenie automaticky. Odporúčam Vám ho navýšiť na vyššiu hodnotu alebo si pre istotu uzavrieť cestovné poistenie aj cez slovenskú poisťovnu (v prípade, že by sa naozaj niečo stalo, tak Vám to základné “economy” poistenie nebude stačiť);
  • nebojte sa rozprávať a spoznávať nových ľudí.

Ale aby to tu celé nebolo iba o mojom pohľade na program WaT, tak som oslovila 5. skvelých ľudí, ktorí Vám v krátkosti povedia o ich skúsenosti s týmto programom. Niektorých poznám osobne, iných iba vďaka blogovému “svetu”, no spája nás jedno a to isté – nezabudnuteľné zážitky z programu v USA.

V prvom rade, odporúčam program všetkým, ktorí rozmýšľajú, či ísť alebo neísť. Ja som nad tým rozmýšľal až príliš dlho. Rozhodol som sa preň až na posledný možný krát – v 26. rokoch, no bola to najlepšia voľba v živote. Išiel som sám, o to boli obavy väčšie, no všetko dopadlo najlepšie ako mohlo. Kurz a sprostredkovanie práce som riešil cez agentúru, ktorá je pomerne nová, no veľmi šikovná a v porovnani s konkurenciou aj pomerne lacná.
Leto a miesto plavčíka na bazéne som strávil v mestečku Voorhees, v štáte New Jersey. Bazény a ľudia boli super. Zranenia som, okrem malých odrenín či reznutí, nemal žiadne. Postretával som veľa super ľudí, najviac mi utkveli v pamäti international párty, ktoré boli skvelé :). Videl som krásne miesta, ktoré som dovtedy poznal iba z TV. Zažil som zápas NFL, ktorý bol pre mňa splneným snom – na pohľad najvyššej tribúny a ten pocit budem spomínať do konca života. Na cestovanie po západe taktiež. Amerika mi dala naozaj veľa. Hlavne pocit, že dokážem a zvládnem čokoľvek, čo chcem. Ten pocit radosti a slobody, keď som tam bol, som dovtedy nezažil. Takže určite odporúčam všetkým. P.S.: Najviac, čo mi WAT dalo, nakoľko som šiel do USA s veľkým blokom rozprávať sa s ľudmi po anglicky, pretože moja angličtina nebola dobrá, tak tento blok úplne opadol a odvtedy nemám problém reagovať, ak na mňa niekto prehovorí v angličtine. Ten kŕč v žalúdku, ktorý ma predtým pri podobnej situácii sprevádzal, sa úplne vytratil. Takže ešte raz ÁNO, stojí to za to, choď do toho! A ešte moja rada – ak sa ti niečo nepáči, nie si spokojný, niečo ti chýba v súvislosti so zamestnávateľom (u mňa American pool), buď rázny, trvaj na svojom, píš stále dookola maily, až kým nebude po tvojom. Často som mal pocit, že som si týmto spôsobom vedel vybaviť veľa vecí, v porovnaní s ostatnými, ktorí sa báli otvoriť ústa.” Charlie

Na WaT som bola už pred 4. rokmi, čiže naozaj dosť dávno, ale stále to hodnotím ako moje najlepšie leto. Pracovala som v zábavnom parku ako Games Attendant, čiže som mala na starosti oddelenie hier – basketbal, rozbíjanie tanierov a podobné srandy. Z celého programu mám iba pozitíva: Išla som úplne sama (nič lepšie som ani nemohla urobiť). Bola som nútená spoľahnúť sa iba na seba, zbaviť sa hanby a nebáť sa opýtať sa. Musela som sa socializovať, ak som nechcela trčať na izbe sama. Stretla som veľmi, veeľmi veľa skvelých ľudí. Zbavila som sa všetkých predsudkov, ktorých máme my Slováci veľa, a šla som do toho naplno. S kolegami sme sa vždy pred prácou objali, vždy mi tak od srdca povedali, ako mi to pristane a veľmi sa čudovali, keď som poďakovala. Cez prestávky mi kolegovci spievali pesničky a boli sme jedna veľká partia. Brali nás na párty, výlety..cítila som sa, aj vďaka tomuto, ako doma. Všetko, čo som zarobila, tak som rovno minula na cestovanie. Ale neľutujem ani korunu. Cestovali sme mesiac a vďaka couchsurfingu sme toho dosť ušetrili a videli o to viac miest. Počas cestovania a hlavne couchsurfingu sa nám občas stávali nepríjemné situácie, ale zase, práve vďaka skvelým ľudom, ktorých sme náhodou stretli, sa všetko dalo nakoniec do poriadku :). Moja angličtina bola dobrá aj pred príchodom do US, akurát som sa trošku hanbila rozprávať. To muselo ísť bokom. Hlavne pri mojej pozícií. Musela som hovoriť do mikrofónu, volať ľudí na hry, komentovať basketbal (!!) a samozrejme samotný small talk so zákazníkmi. Takže na konci pobytu sa mi už aj snívalo v angličtine 🙂 – All in all WaT odporúčam každému všetkými desiatimi.” Sindy

Ja ako najväčší bojko sveta (a to naozaj som) som sa odhodlala a teraz neľutujem ani minútu z toho, čo som tam za tie 4 mesiace prežila. Mala som to o to jednoduchšie, že som nešla sama, ale s priateľom, no teraz viem, že aj keby idem sama, tak stretnem kopu skvelých ľudí, vďaka ktorým by som sa osamelo necítila ani chvíľku.  No inak z toho sa mi núka aj prvé negatívum a síce, že stretnete kopu skvelých ľudí, no po 4 mesiacoch im musíte povedať DOVIDENIA. A viete, že s mnohými to doslova dovidenia bude, pretože sú z rôznych častí sveta a stretnúť sa je komplikované (občas aj keď sme z rovnakej dediny, nie to z druhého konca sveta). S priateľom sme pracovali v dvoch reštauráciach, čiže sme mali 2 joby. Práce sme mali plnú hlavu a voľného času počas prvých troch mesiacov žalostne málo. Avšak, ak máte v oboch prácach skvelú partiu, tešíte sa do nej a môžete tam pokojne tráviť aj 14 hodín denne, ako sme trávili my. Inak sme žili v North Caroline – Outer Banks, konkrétne mesto Kill Devil Hills. Je to dovolenková destinácia pre Američanov, takže cez leto tam bývalo naozaj rušno.  Cestovať sme išli do Karibiku, našli sme si výletnú loď spoločnosti Carnival a 7 dní strávili v raji na Zemi. Posledných 5 dní nášho pobytu v USA patrilo New Yorku, ktorý bol neskutočný a musím sa tam vrátiť ešte najmenej tisíckrát.” Sima

Na WAT som ani nejak neplánovala ísť. Vlasne ja som ani nič nespravila preto, aby som išla. Zaplatila som agentúre za sprostredkovanie, kúpila letenku a zrazu sa ocitla na plavčíckom kurze. Iniciatíva išla skôr od mojich kamarátok. Na kurze nás pekne vyplašili, hlavne s podávaním 1. pomoci, keby sa na bazéne náhodou niekto topí. Ale nakoniec? Najhoršie, čo sa mi na bazéne stalo, bolo keď som ja sama spadla do vody s chemikaliami (aka irónia, že? :D). Pamätám si 1. deň na bazéne, ktorý bol nakoniec aj mojím stálym bazénom, na celé leto. Užila som si tam kopec zábavy a to vďaka kolegovi a starčekom (bol to totiž bazén s komunitou 60+). Američania sú veľmi milí, ale aj falošní a neskutočne sa sťažujú, no človek si po čase zvykne. A čo som si odniesla z Ameriky? Vytrénované nervy. Samozrejme, na túto skúsenosť budem spomínať len v dobrom. Spoznala som nových ľudí, získala nových priateľov, s ktorými som stále v kontakte, videla som KUS sveta, naučila sa veľa vecí a v prvom rade – dospela som. Samozrejme, užili sme si veľa srandy s babami na byte – od nákupov, house party, vymknutí z domu (to bolo na dennom poriadku) a ako sa hovorí – ako si ustelieš, tak aj máš. Mala som dobré, aj zlé dni. Tie dobré boli v prevahe. Nemala som čas smútiť za domovom, pretože sme boli v takom ruchu každý deň, že som ten čas ani nemala. WaT program bol zatiaľ jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som doposiaľ urobila.” Dominika

Prácu nám odporúčila priateľova teta, ktorá tiež bola na WaT, pred približne 15. rokmi a stále bola s nimi v kontakte. Čo sa týka agentúry – všetko išlo rýchlo a hladko, keď bolo treba tak vedeli pomôcť. Pracovali sme v reštaurácií, v ktorej vládla taká rodinná atmosféra a dokonca aj naši vedúci chodili k nám študentom domov na naše parties. Boli sme síce odrezaní od sveta – Dennis, Massachusetts, tak to bolo celkom aj mínus. Keď sme chceli ísť na nákup alebo niekam do civilizácie, tak sme museli chodiť uberom. No na druhej strane, bývali sme 5 minút od oceánu, takže to nám to vykompenzovalo. Za srdce ma najviac chytila celá Cape Cod oblasť – ten pokoj a to, že sme po práci mohli utekať k oceánu. Tiež sme v USA mali samostatnosť a voľnosť. Nemuseli sme sa v podstate o nič starať, mohli sme cestovať, spoznávať nové miesta a kultúru. Určite sa chceme vrátiť aj budúci rok, ak to bude možné. Veď kde inde si zarobíme za leto tak veľa a hneď to môžeme aj minúť na cestovanie po Amerike :)” Alis

(Visited 373 times, 90 visits today)

Comments

comments